K Vysokým Tatrám mám vrúcny vzťah od útleho detstva. Tento rok som tam bol dokonca dvakrát po štyri dni. Zapojil som sa aj do facebookovej skupiny, kde sú zdieľané množstvá fotografií, opisov túr a vôbec informácie o Tatrách. Prekážala mi však v skupine jedna vec, a síce nerešpektovanie platného názvu Chaty pri Zelenom plese (inak veľmi krásne miesto, odporúčam každému) a jeho nahradzovanie prežitou, neplatnou a stalinistickou Brnčalovou chatou („Brnčálka“). Tento starý názov pochádza z roku 1950 (ešte za monarchie sa to volalo ako Fridrichova chata).
Včera ráno som v skupine uverejnil niečo ako výzvu, kde som požiadal (poprosil) prispievajúcich, aby akceptovali oficiálny názov chaty a nepoužívali zastaralý názov. Ani vo sne by som si nemyslel, že reakciou budú nenávistné komentáre, oplzlé nadávky, protimaďarské osočovanie (moje oficiálne meno znie dosť maďarsky) a vôbec hlúpe prejavy najhrubšieho zrna. Natoľko som udrel na citlivú strunu mnohých Slovákov touto, zdanlivo nevinnou výzvou? A to sú vraj ľudia, ktorí majú radi Tatry a pravidelne ich navštevujú? Takéto špinavosti dokážu vyplodiť práve oni?
Človeku zastáva rozum stáť. Veď iste, zvyk je železná košeľa, ale máme naďalej milovať komunistické symboly – dokonca z éry stalinizmu? Analogicky sa mi vidí nechutné napríklad naďalej nazývať bratislavské námestie Slobody ako Gottwalďák…
Pritom nepatrím k tým, ktorí šmahom ruky označujú bývalý režim ako zločinný, ktorý nám nič dobré nepriniesol a snažím sa na túto vec pozerať diferencovane. Jedno je isté: ja Tatry budem mať rád naďalej. Ale zo skupiny po tejto neblahej skúsenosti som vystúpil.