O čosi menej ako dva mesiace, 3. apríla sa v Maďarsku uskutočnia parlamentné voľby. Nakoľko som občanom maďarskej národnosti, ktorý síce žije na Slovensku, ale dianie vo svojej „materinskej“ krajine dlhodobo intenzívne sleduje, pokúsim sa svojim spoluobčanom, ktorí maďarčinu neovládajú, priblížiť podstatu súčasného diania u južných susedov.
Od 2010 v krajine nepretržite vládne Fidesz, čo znamená pôvodne „stranu mladých demokratov“, pravda, naozaj mladí boli zakladajúci členovia ešte v 1989, dnes sa už blížia k šesťdesiatke. Existuje veľa pohľadov na cestu, ktorou sa Maďarsko pod jeho vedením vydalo. Mnohí neprajníci hovoria o autokratickom prístupe či dokonca neváhajú použiť slovo diktatúra, minimálne spomínajú vodcu strany a premiéra Viktora Orbána s prívlastkom „populista“. Niečo na tom iste bude, Orbán nepochybne vládne v mechanizme moci tvrdou rukou a má veľkú autoritu – do istej miery však prirodzenú.
Existuje celý rad neodškriepiteľných ekonomických úspechov, ktoré krajina pod jeho vedením dosiahla. Spomeňme najmä úsporu nákladov domácností za energie, veľmi intenzívnu a štedrú podporu mladých rodín s viacerými deťmi, teraz už nulovú daň z príjmu pre ľudí do 25 rokov a ďalšie finančno-ekonomické výhody pre aktívne pracujúcich (a, dodajme, dôchodcov, medzi ktorými je podpora súčasnej garnitúry najvýraznejšia).
Orbán a Fidesz odmietajú neoliberálnu cestu totálnej deregulácie a zbožňovania trhu, naopak neváhajú použiť aj nástroje „štátneho dirigizmu“, pozri nedávny cenový strop pre vybrané potraviny. V oblasti ideológie sú vyhranene konzervatívni, stavajú sa za kresťanské hodnoty a rodinu a odmietajú genderovú agendu alebo umelé pretláčanie LGBTI-agendy. A čo je veľmi dôležité: odmietajú nelegálnu ekonomickú migráciu z iných kontinentov. Zrejme pre tento bod sa Orbánovci dostali do najväčších konfliktov s činovníkmi EÚ a s jej mnohými staršími členskými krajinami, ktoré naopak migráciu podporujú.
Existuje ďalší neuralgický bod konfliktov s bruselskou byrokraciou: je to meno Györgya Sorosa, známeho a vplyvného miliardára a finančného špekulanta s dobrými známosťami aj v Bruseli. Jeho záujmy „otvorenej spoločnosti“ sa dostali do ostrého protikladu so záujmami orbánovcov. Nie je tajomstvom, že Soros financuje v mnohých krajinách, aj v Maďarsku mimovládky, ktoré potom nepriamo zasahujú do politiky a dokážu ovplyvniť aj voľby. Pred niekoľkými rokmi prebehla v krajine dokonca mohutná bilboardová kampaň s mottom „nenechajne, aby sa Soros smial naposledy“ s tvárou finančníka. Nakoľko podpora Sorosa platí sprostredkovane pre strany súčasnej opozície, nachádzajúce voľby budú najmä zápasom medzi Orbánom a Sorosom.
Čo sa týka maďarskej opozície, jedná sa o kedysi rozháraný, dnes už zjednotený ľavicovo-liberálny blok šiestich menších strán, ktorých politická podpora sa môže porovnávať s podporou Fideszu – misky váh sa permanentne nakláňajú na niektorú stranu. (Momentálne vyhráva Fidesz.) Najsilnejšou stranou opozície je Demokratická koalícia miliardára, bývalého komunistu a socialistu Ferenca Gyurcsánya, ktorého väčšina Maďarov úprimne nenávidí, predovšetkým pre hanebné mocenské machinácie v 2006 a násilné potlačenie demonštrácie k 50. výročiu antikomunistickej revolúcie 23. októbra toho istého roku.
Sám Gyurcsány sa stiahol už niekoľko mesiacov do úzadia a opozícia si usporiadala svoje primárky o kandidáta na premiéra, v ktorých zvíťazil primátor bezvýznamného Hódmezővásárhelyu, Péter Márky-Zay bez akejkoľvek straníckej podpory. Márky-Zay však následne akoby stratil zmysel pre realitu a maďarskú (aj opozičnú) verejnosť začal šokovať stále novými nepopulárnymi návrhmi: napríklad zavedením plateného zdravotníctva, návrhmi na obmedzenie spotreby vody a energií a urážkou celých spoločenských skupín (seniori, hendikepovaní, vidiecke obyvateľstvo…). Momentálne to vyzerá tak, že Márky-Zay je pre opozíciu hotovým nešťastím, ktoré priam znemožňuje akékoľvek šance na úspech vo voľbách.
No špekuluje sa aj o scenári, že sa jedná len o Gyurcsányovo taktizovanie, ktorý zámerne nechá odkryť neschopnosť Márky-Zaya a vo vhodnej chvíli vytiahne z rukáva svoje veľké eso v podobe vlastnej manželky, Kláry Dobrevovej, súčasnej europoslankyne.
Mnohokrát sa v súvislosti s maďarskou politikou spomína problematika mediálneho prostredia a slobody tlače. Najmä Orbánoví kritici o nej hovoria, akoby v Maďarsku bola nejakým spôsobom ohrozená. Situácia je zložitejšia. Jednak v krajine vychádza veľké množstvo vládnych aj opozičných tlačovín- denníkov, časopisov a to isté platí o sfére internetu, ale aj audiovizuálnych médií. Mnohofarebnosť a pluralita médií je preto úplne jednoznačná. Na druhej strane Fideszovi sa podarilo „vyvlastniť“ verejnoprávnu televíziu a rozhlas: zaviedlo v nich evidentne jednostranné, provládne a propagandistické spravodajstvo, plné periodicky sa opakujúcich diskreditačných kampatní na adresu opozície (a okrem toho je aj neaktuálne a nudné). Už samotný tento fakt trocha diferencuje nesporné ekonomické úspechy Fideszu, nevraviac o často vyslovovanom obvinení korupčného prostredia, ktoré rovnako obsahuje kus pravdy. (Dodajme však, že aj pri značnom klientelizme vlády jej stále ostali zdroje na spomínané opatrenia, ktoré slúžia veľkej časti obyvateľstva.)
Treba sa zmieniť aj o často skloňovanom nacionalizme Fideszu. Podľa mňa tu ide skôr o akýsi intenzívny patriotizmu a napríklad o antisemitizme nemôže byť ani reči. Orbánova vláda silne podporuje aj maďarské menšiny v okolitých štátoch, ale hlavne morálne, ekonomicky a udeľovaním štátneho občianstva (ktoré zahŕňuje aj volebné právo). Pritom sa snažia s okolitými krajinami udržiavať dobré vzťahy. Dávno sú preč časy, keď pronárodné vlády v Maďarsku a na Slovensku sa dostávali do jalových konfliktov: naopak, Fico a Orbán v posledných rokoch vynikajúco spolupracovali v rámci Visegrádskej štvorky. Źiaľ, nová česká a čiastočne slovenská garnitúra túto spoluprácu akoby chcela torpédovať, ale to je už iná otázka.
Naopak opozícia je vo veľkej časti maďarskej verejnosti vnímaná ako antinárodná a ľahostajná či dokonca nepriateľská k záujmom zahraničných Maďarov. Gyurcsány sa ani netají tým, že by im volebné právo odňal.
Karty sú teda azda rozdané, hoci za dva mesiace sa môže stať čokoľvek. Bruselskí lídri otvorene fandia maďarskej opozícii, ktorá by určite nerobila problémy pre federalizáciu únie, aj za cenu straty národnej suverenity. Euroskeptici a konzervatívci v celej Európe naopak majú dobré dôvody, aby držali palce Orbánovi. Tretieho apríla sa uvidí.