Vedenie Slovenskej filharmónie sa v súvislosti s napätou, teraz už žiaľ aj vojnovou situáciou na Ukrajine rozhodlo pre bezprecedentný krok: takmer celú pôvodne plánovanú kantátu Alexandrej Nevskij od Sergeja Prokofieva, ktorá mala byť na programe abonentných koncertov dnes a zajtra 24.-25.2.2022 odstránila a nechala len časť Mŕtve pole. Tento krok na FB odôvodnili vyjadrením „solidarity krajine a jej obyvateľom“ a ďalej tým, že vraj „nemajú záujem eskalovať žiadne napätie, preto sa chcú vyhnúť možnému nesprávnemu pochopeniu textu, ktorý obsahuje kompletné Prokofievovo dielo.
„Podotýkam, že 40-kantáta veľkého ruského skladateľa vznikla v roku 1937 a jej námetom je historická epizóda z 13.storočia, konkrétne boj ruského ľudu proti švédsko-nemeckej invázii. Hoci každý triezvy človek je dnes vážne znepokojený udalosťami na Ukrajine a krokmi politického vedenia Ruska, to podľa môjho názoru nemôže byť dôvodom či zámienkou na zásah do autonómnej sféry vysokého hudobného umenia, na evidentnú politickú cenzúru. Mnohé z majstrovských umeleckých diel obsahujú takú textovú predlohu, ktorú možno vnímať v rôznych súvislostiach, z rôznych uhľov pohľadu: to však nesmie byť dôvodom na ich cenzurovanie. Od druhej svetovej vojny sa nič také podľa mojich informácií v krajine, ktorej žijem, nestalo a ani v ďalších európskych krajinách. Posledným hrubým príkladom odstraňovanie diel a ich skladateľov z hudobného života je kultúrna politika nacistického Nemecka, kedy sa ocitli na indexe skladatelia židovského pôvodu a tzv. zvhrlé umenie (entartete Kunst). Ďalším príkladom je hudobná kultúra v povojnom Izraeli, kde sa donedávna nesmela uvádzať tvorba antisemitsky orientovaného Richarda Wagnera. Preto krok vedenia SF a jej šéfdirigenta Raiskina rozhodne odsudzujem a dovolím si položiť otázku, dokedy bude Prokofievova kantáta Alexander Nevskij „na indexe“? A budú nasledovať ďalšie diela, ďalší skladatelia pod zámienkou politickej nevhodnosti či významovej mnohovrstevnosti? Alebo išlo len o jednorázové „gesto“ voči tým poslucháčom a hudobníkom, ktorí sú extrémne citliví na prejavy „veľkoruskej“ ideológie? Aktuálna politika v umení nemá čo hľadať a to platí aj vtedy, ak práve tvorba viacerých sovietskych skladateľov, medzi nimi S. Prokofieva vznikla v tieni stalinistickej a neostalinistickej politiky. Ozajstné umelecké diela majú nadčasovú hodnotu a ako také by mali byť aj vnímané, napriek všetkému, čo sa dnes na poli domácej či zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov deje.