Vážená pani doktorka Elena Prokopová!
Obraciam sa na Vás ako na člena konzília odborníkov pri vláde Slovenskej republiky.
Hoci najpálčivejšou témou súčasnosti je vojna na Ukrajine, našich každodenných životov sa bytostne dotýkajú pandemické opatrenia. Práve v týchto dňoch, ako som sa dozvedel z médií sa na Slovensku rušia posledné tieto opatrenia. Žiaľ, nosenie respirátorov či rúšok medzi nimi nie je. Hoci konkrétne u našich južných susedov v Maďarsku (od pondelka 7.marca) a vo viacerých ďalších krajinách už nosenie rúšok (ja ich nazývam, s Vašim dovolením, len „náhubky”) nie je povinné alebo sa výrazne uvoľnilo (napr.Rakúsko).
Spomínam si, ako ste sa 1.februára toho roka v rozhovore pre TV Markíza vyjadrili, že pravdepodobne v máji by sme sa už rúšok mohli nadobro zbaviť. Ja som vtedy toto Vaše vyjadrenie na sociálnej sieti s radosťou privítal. Chcel by som Vás teraz s týmto tvrdením konfrontovať: je to ešte aktuálne? Posledná informácia, ktorá sa mi ohľadom toho dostala bola, že koncom marca by mohlo nastať prehodnotenie nosenia náhubkov. No obmedzenia sa rušia už teraz, tak ako to bude s tými náhubkami? Vraj sa o nich malo u vás v konzíliu diskutovať.
Viete, pani Prokopová, teraz je presne dva roky, ako sme boli nútení strpieť všelijaké obmedzenia a príkazy a konkrétne tie nešťastné rúška. Dovoľte, aby som Vám pripomenul všetky tie negatíva, ktoré ich sprevádzajú: strata tváre a tým aj ľudskej identity, výrazne ťažšia možnosť rozpoznať ľudí (aj známych a rodinných príslušníkov), nemožnosť sledovať mimiku spoluobčanov vrátane obyčajného ale o to prospešnejšieho úsmevu, poníženie, odcudzenie, strápňovanie v najrôznejších životných situáciách, nehovoriac o pocite značného diskomfortu. A benefity? Veď celý ten náhubkový teror zdravých ľudí sa zrodil z jedinej zámienky: vraj aby sa vylúčila možná infikácia koronavírusom od ľudí, ktorí sú síce naň pozitívni, ale nepociťujú žiadne príznaky a o svojej pozitivite ani nevedia.
Pani Prokopová, ruku na srdce: aká je (alebo skôr bola) pravdepodobnosť výskytu podobných potenciálnych šíriteľov medzi zdravými ľuďmi? Aké je toto percento? Vyrátal toto niekedy niekto? Stálo to za tie všetky spomínané spoločenské, psychologické a fyziologické negatíva?
Kým známe ťažšie varianty koronavírusu reálne ohrozovali naše životy, človek sa s tými náhubkami už nejako vyrovnal. Masovou dostupnosťou očkovania sa situácia zmenila. A teraz, keď klesá aj aktuálna vlna omikronu, ktorý už neprináša reálne nebezpečenstvo: náhubky už nie sú nijako odôvodnené. Žiaľ, stále je veľa ľudí, ktorí pri svojej slepej viere plniť všetky, aj tie nezmyselné povinnosti – alebo z ďalších záhadných dôvodov – ich stále nosia aj tam, kde už nemusia (čiže v exteriéri). O to je naliehavejšia potreba dnes plošne zrušiť povinnosť nosiť náhubky aj v interiéroch.
Priznám sa Vám, že s touto nezmyselnou povinnosťou som sa nikdy vnútorne nezmieril a všemožne som sa jej snažil a snažím vyhnúť. Napríklad vo vlaku, v autobuse alebo hocikde, kde blízko pri mne nie sú iní ľudia si rúško – nie, nedám ho dolu, ale minimálne si ho posúvam pod nos a snažím sa ho uvoľniť. No predsa, mám pocit, že konám niečo „nelegálne”…
Zároveň môžem prezradiť – a som na to hrdý – že som trikrát očkovaný a nikdy som za tie dva roky nemal žiadnu chorobu dýchacích ciest a nebol som pozitívne testovaný na covid. Ja sa cítim ozaj bezpečne a nebojím sa nákazy. Preto, myslím si, plným právom žiadam zrušenie náhubkov. Nech ho naďalej nosia tí, ktorí nie sú očkovaní alebo boja sa nákazy. Ale na dobrovoľnej báze!
Pani doktorka Prokopová, prosím, zasaďte sa o to, aby povinnosť nosenia rúšok a respirátorov v interiéroch i exteriéroch bola čím skôr zrušená. Aby sme sa opäť mohli cítiť ako slobodní ľudia – skôr tomu tak nebude.
Tento list s Vašim dovolením zverejňujem na blogovacej stránke Pravdy ako otvorený list. Dopredu ďakujem za Vašu odpoveď, ktorú si samozrejme už nechám pre seba.
Zároveň Vám prajem veľa úspechov vo Vašej práci a všetko dobré aj v osobnom živote.
V Košiciach, 9.3.2022