Krátko by som sa chcel vrátiť k referendu, na ktoré sme mohli ísť pred týždňom 21.januára. Hoci z praktických osobných dôvodov som nehlasoval (bol som odcestovaný a nestihol som vybaviť preukaz), súhlasil som s účasťou v referende a otázku som považoval za relevantnú. Ako vidíme, medzitým sa jasne ukázalo, že referendum malo veľký zmysel: umožniť ľuďom skrátiť volebné obdobie a umožniť predčasné voľby pomocou referenda. Zmena ústavy, ktorú v tejto súvislosti schválila NR SR, to vylučuje.
Ako sa dalo čakať, prišlo hlasovať príliš málo ľudí – hoci ten počet 1,2 milióna ľudí napokon vôbec nie je malý. Začali sa preteky v rôznej interpretácii neplatnosti referenda. Medzi iným sa opäť ozvali ľudia, ktorí pohŕdajú týmto významným inštitútom priamej demokracie (ako vieme, mali sme po 1989 u nás už osem neplatných referend) a vo svojej zlobe propagujú myšlienku, aby náklady na neúspešné (teda neplatné) referendum hradili (neviem, ako si to predstavujú, či úplne alebo čiastočne) jeho organizátori resp. iniciátori.
Samozrejme, je to absolútny vrchol totálneho cynizmu a najhrubšej demagógie. Použijem známe argumenty: neslobodno pripustiť, aby demokracia bola iba pre bohatých!, alebo prečo by mali byť iniciátori referenda zodpovední za ľahostajnosť, nezáujem či neprajnosť spoluobčanov? Pritom súhlasím aj s tvrdením, že ak by bola otázka referenda skutočne nezmyselná a irelevantná, bolo by namieste ho ignorovať. Lenže ruku na srdce: ktorá otázka z našich doterajších referend bola irelevantná? Tá o zákaze privatizácie strategických podnikov? O ochrane tradičnej rodiny? O preukázaní pôvodu majetku? Alebo? A nakoniec, kto o tom bude rozhodovať, či je nejaká otázka nezmyselná? Je to samozrejme vec názoru. Ale na nezmyselnú otázku by bolo problematické zozbierať 350 tisíc podpisov, však? A je tu ešte aj Ústavný súd.
Riešením nie je útočiť na základy priamej demokracie a tým aj demokracie vôbec, ale uľahčiť konanie referenda. Či už zmenou kvóra platnosti, alebo presadzovaním elektronického hlasovania (to by určite rapídne znížilo náklady). Lenže, mám taký pocit, väčšine našich vládnych a parlamentných činiteľov tento stav vyhovuje. Že obyvateľstvo im nebude do toho kafrať. Však máme parlamentnú demokraciu, všakáno, a v takom Nemecku ani nepoznajú celoštátne referendum. OK, a čo potom Švajčiarsko? Choďte sa tam učiť základy demokracie, súdruhovia poslanci a ministri.
Dovolím si v tejto súvislosti zverejniť môj email istému politológovi, ktorý v nočných správach RTVS propagoval práve spomenutý bludný, scestný a nebezpečný návrh. Ten politológ sa volá Tomáš Jahelka, má 43 rokov, je odborným asistentom na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Má bohatú publikačnú činnosť, vyučuje až 16 predmetov a zapája sa do početných grantov. Môj email, ktorý som mu poslal hneď po odvysielaní nočných správ, 22.januára:
„Vážený pán Jahelka,
v dnešných správach RTVS som videl Vaše vyjadrenie ohľadom referenda. Spozornel som pri Vašom názore, že vraj iniciátori referenda, ak bude neúspešné, by sa mali podieľať na jeho financovaní.Tento názor považujem za absolútne neprijateľný, ale aj absurdný a šokujúci. Som presvedčený, že demokracia nesmie byť iba pre bohatých! Na druhej strane, prečo majú byť iniciátori neplatného referenda zodpovední za nezáujem a ľahostajnosť svojich spoluobčanov? Som presvedčený, že seriózni politici a politológovia, ktorým záleží na osude a fungovaní demokracia by sa mali angažovať skôr v tom, ako inštitút referenda sfunkčniť. Napríklad znížením kvóra pre platnosť alebo presadzovaním elektronického hlasovania. Šírenie podobných názorov, ako ste prezentovali Vy priamo ohrozujú podľa môjho názoru demokraciu. Môžeme sa zhodnúť na tom, že strana Smer nepristúpila k tomuto referendu dostatočne seriózne, i keď ho sama iniciovala. Napriek tomu referendovú otázku považujem za zrozumiteľnú a nanajvýš dôležitú.
Čo Vy na to, pán doktor Jahelka? Ja nie som politológ, ktorý dostáva priestor v celoštátnych médiách, na rozdiel od Vás. Napriek tomu sa cítim byť angažovaným občanom, ktorý sa o veci verejné aktívne zaujíma a z tohto dôvodu som si dovolil obrátiť sa na Vás. Dopredu ďakujem za odpoveď.
S pozdravom
XXXXXX“
Myslíte, že oslovený politológ odpovedal? Samozrejme, že nie. Zvolil radšej ignoranciu – pravdepodobne nemá argumenty.
A tým sa celý príbeh pre mňa skončil. Slabou útechou môže byť, že poslanci napokon sa dohodli na predčasných voľbách – koncom septembra… To by už vlastne bolo jedno, ak by táto nelegitímna vláda dovládla. Hoci uznesenie o predčasných voľbách sa očakáva až budúci týždeň.